Nepovedala by som, že by mi bude moja stará robota chýbať, ale je to tak. Hlavne mi však chýbajú ľudia, ktorých som v nej stretávala, s ktorými sme sa prebojovávali (niekedy skutočne doslova) spoločnými denkami a nočnými a odrátavali posledné hodiny a minúty do konca služieb. Chýbajú mi kolegyne, nižšie kolegyne, naši lekári, študenti, ktorí chodili na prax aj pacienti. S niektorými sa dalo požartovať a dokázavali Vám neuveriteľne zlepšiť deň, aj keď ste si už niekedy mysleli, že to, čo sa odohráva v robote je koniec svet a všetkým ľudom totálne šibe.
Trávim teda už šiesty deň doma s rodičmi. Doteraz sme sa celkom držali a vychádzali spolu, ale včera sa to nejako zvrtlo a pohádali sme sa. Sama uznávam, že vo mne bolo veľa vecí, ktoré som zo seba možno chcela dostať, ale v záujme zachovania všeobecného mieru som si ich chcela nechať pre seba a nestarať sa, ale už som to proste nevydržala. Tak sme strávili dnešok v mlčaní a ja vo svojej izbe. Záčina to však vyzerať tak, že sme to nejako zažehnali. Moja matka je expert v hysterických výstupoch, po ktorých nasleduje totálny kľud a človek má pocit, akoby sa ani nič nestalo. Takže je ticho. A my s otcom len čakáme, kedy príde búrka, lebo tá príde vždy. Záleží len na tom, ako dlho to vydrží v sebe dusiť. A pritom by človek povedal, že pár dospelých ľudí sa zvládne porozprávať a dohodnúť, ale zdá sa, že opak je pravdou. Hlavne ak sa jeden rozprávať nechce, druhý vidí len nejakú svoju skreslenú verziu toho čo mu iní hovoria a ten tretí je z toho zúfalý. Snáď už bude dobre.
Už o dva týždne odlietam. Pomaly zhrabúvam na kopu veci, ktoré si chcem vziať so sebou, poväčšine sú to novo nakúpené, aby som minulosť aj so starými nohavičkami a tričkami mohla nechať tu doma za sebou a do nového išla v nádeji, že túto celú aj mierne nešťastnú minulosť tu nechám za sebou. Nechcem sa sem vracať, ak sa mi náhodou nepodarí uchytiť sa, vezmem si kufor a pôjdem do Holandska za sestrou a budem cestovať. Musím sa naučiť žiť a užívať si život, ktorý mám a nemyslieť neustále na to, čo by som mohla mať... musím sa chytiť každej šance a vytvoriť si čo najlepší život. Pretože ja na to mám, len mi na to treba aj odhodlanie a odvahu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára